Život Prešova
online
online
Richard Burton: Šťastnú hviezdu utopil v alkohole
10.04.2009 Celý región
Vedno s britským hereckým kolegom a osobným priateľom, Petrom O´Toleom, drží jeden pozoruhodný rekord kinematografie. Sedemkrát ho za bravúrne výkony vo významných filmových úlohách nominovali na Oscara, ale nikdy ho nezískal.Richard Burton - vlastným menom Richard Walter Jenkins (narodený 10. novembra 1925 v juhowaleskom Pontrhydyfene) sa do divadelnej histórie zapísal najmä ako predstaviteľ významných rolí v hrách Williama Shakespearea. V kinematografii bol jedným z tých, ktorí mali to šťastie zahrať si v roku 1963 v dovtedy najdrahšom filmovom projekte štúdia Fox, Kleopatra. Pri jeho nakrúcaní stretol aj svoju osudovú partnerku, Elizabeth Taylor, s ktorou bol dvakrát ženatý. Popri odleskoch slávy však na jeho život padali aj tiene. Silný fajčiar, niekedy až sto cigariet denne, bol od mladého veku aj konzumentom alkoholu a tohto zlozvyku sa nezbavil do smrti. Pravdepodobne i to urýchlilo jeho skorý odchod z tohto sveta. Nemal ešte ani 59 rokov, keď 5. augusta 1984 náhle zomrel na krvácanie do mozgu.
Detstvo mal pochmúrne a možno práve prvé roky zanechali stopy v jeho ďalšom živote. Narodil sa ako dvanáste z trinástich detí baníka Jenkinsa vo waleskej dedinke Pontrhydyfen. Ako dvojročnému mu zomrela matka a otec alkoholik sa nedokázal o rodinu postarať. Výchovy malého Richarda sa v meste Port Talbot ujala o dvadsať rokov staršia sestra Cecilia s manželom. Šťastné stretnutie s učiteľom Pätnásťročný musel opustiť školu a zamestnal sa ako pomocník v galantérii, ale táto práca mu bola proti srsti. Vďaka účinkovaniu v centre pre mladých sa vrátil na strednú školu, kde si ho všimol učiteľ Philip Burton. Bolo to stretnutie pod šťastnou hviezdou. Burton v študentovi objavil umelecké vlohy. Učil ho správne artikulovať, zbavoval ho silného waleského prízvuku a štedro mu dával roly v školských predstaveniach. Richarda si adoptoval, čím sa dostal k priezvisku Burton, a pomohol mu dostať sa na prestížnu školu Exeter College v Oxforde. Vďaka tomu nemusel po nástupe do Royal Air Force odísť na front a zostal ako kadet v zálohe.
V Oxforde na seba upozornil niekoľkými úlohami v hrách slávneho dramatika Williama Shakespearea. Ako člen Oxford University Dramatic Society si zahral vo viacerých predstaveniach a už nebolo ďaleko ani do sveta filmu. Na striebornom plátne debutoval ako 23-ročný v snímke Posledné dni Dolwynu, po ktorej nasledovali ďalšie a časom sa z neho stal známy a rešpektovaný herec. Vďaka kultivovanému prejavu, citu pre jazyk a moduláciu, spolupracoval so zvukovou sekciou BBC na mnohých hrách, prednášal aj básne. V roku 1974 sa však dostal v BBC do nemilosti, pretože obvinil Winstona Churchila a ďalších vládnych činiteľov z obdobia II. svetovej vojny za ich výroky o zničení všetkých Japoncov na zemeguli, z nedostatku duševného zdravia.
Dobyl aj Hollywood
Jeho umeleckou láskou bola scéna londýnskeho divadla Old Vic, kde účinkovala aj superhviezda Laurence Olivier, neskorší nositeľ šľachtického titulu sir. Nezabudnuteľný zostal najmä Burtonov Hamlet, ale aj výkony v hrách Búrka či Dvanásta noc. Chýr o výbornom hercovi sa dostal až do mekky fi lmového priemyslu, Hollywoodu, kde sa po prvý raz predstavil vo filme Moja sesternica Rachel.
Päťkrát v „chomúte“
Richard Burton vstúpil päťkrát do manželského zväzku. Jeho prvou ženou bola herečka Sybil Williams, s ktorou si padli do oka pri nakrúcaní drámy Posledné dni Dolwynu a od roku 1949 vydržali spolu dlhých štrnásť rokov. Splodili dcéry Kate a Jessicu, prv menovaná sa stala neskôr herečkou, jej o tri roky mladšiu sestru diagnostikovali ako silnú autistku. Počas manželstva so Sybil sa Richardova rodina presťahovala do švajčiarskeho Céligny v ženevskom kantóne. Dôvodom boli vysoké dane a náklady na bývanie na Britských ostrovoch.
Po slávnej Kleopatre nasledovalo desaťročné manželstvo s Elizabeth (Liz) Taylor, s ktorou sa rozviedol v roku 1974, no o rok neskôr, sa, naozaj iba nakrátko, zobrali znova. Spoločne si adoptovali malé nemecké dievčatko Mariu, ktorá dostala priezvisko po známom hercovi. Po druhom rozvode s Liz sa Burton oženil štvrtýkrát, jeho manželkou sa v roku 1976 stala Susan Hunt, ktorú spoznal v divadle a kvôli nemu sa rozviedla so známym pretekárom Formuly 1, Jamesom Huntom. Vydržali spolu šesť rokov. V roku 1983 si ako piatu v poradí zobral Burton za manželku Sally Hay, mladú asistentku produkcie, s ktorou sa zoznámil pri nakrúcaní filmu Richard Wagner a úplne ho uchvátila. O rok neskôr strávili spoločne dovolenku na stredoamerickom Haiti a rozdelila ich až náhla smrť herca.
Fatálna Liz Femme fatale Burtonovho života zostala Liz Taylor. Hneď po prvom sobáši sa stali vďačnými objektmi bulvárnej tlače a ich fotografi e zapĺňali stránky novín a časopisov. Rozruch vzbudil už ich začínajúci románik počas nakrúcania veľkofilmu Kleopatra, ktorý mal hlasnú odozvu vo svetových médiách a diskutovalo sa o ňom dokonca vo Vatikáne. Americký Kongres sa v rámci tradičného puritánstva snažil zabrániť ich ďalšiemu vstupu na územie USA. S Taylorovou boli aj častými hereckými partnermi, spoločne sa predstavili v jedenástich projektoch. Známe bolo napríklad Skrotenie zlej ženy, no najväčší úspech zožal film Kto sa bojí Virginie Woolfovej, nakrútený v roku 1966, za ktorý Liz získala Oscara a Burton svoju piatu nomináciu. Diváci i kritici sa pozastavovali najmä nad tým, či hádky a krutosti pred kamerou hrajú, alebo realizujú skutočne. Ich „reálne herectvo“ sa predtým spomínalo aj v súvislosti s Kleopatrou, kde vraj intímne scény medzi vládkyňou Egypta a Rimanom Antoniom nakrúcali tak vášnivo, že vo vrcholnej fáze sa štáb začal vytrácať z miesta deja...
Zaujímavosťou je, že blízkym priateľom slávneho hereckého dua bol prezident vtedajšej Juhoslávie, Josip Broz Tito. V jeho vile na jadranskom pobreží strávili viackrát dovolenku a často boli hosťami aj v jeho belehradskom dome. V národnej červenej...
V roku 1970 kráľovná udelila Burtonovi titul Commander of the Order of the British Empire (CBE) a zdalo sa, že je na ceste k absolútnym výšinám. Smrťou staršieho brata Ifora v roku 1972, ktorého si slávny herec vážil a rešpektoval, sa však začali stupňovať Burtonove problémy s alkoholom, ktoré mali vplyv aj na jeho manželské spolužitie. Nezaberali rady lekárov, netlmili ich ani zdravotné výstrahy. V poslednom roku života dokončil adaptáciu Orwellovho románu 1984 a pripravoval sa na hlavnú úlohu v pokračovaní vojnového filmu Divé husi. K tejto práci sa už nedostal, pretože 5. augusta 1984 nečakane zomrel na krvácanie do mozgu. Pochovali ho v Céligny v národnej červenej waleskej farbe aj so súhrnným vydaním básní jeho waleského krajana Dylana Thomasa, ktorý patril k jeho osobným priateľom.
Moderná žena august 2007
Detstvo mal pochmúrne a možno práve prvé roky zanechali stopy v jeho ďalšom živote. Narodil sa ako dvanáste z trinástich detí baníka Jenkinsa vo waleskej dedinke Pontrhydyfen. Ako dvojročnému mu zomrela matka a otec alkoholik sa nedokázal o rodinu postarať. Výchovy malého Richarda sa v meste Port Talbot ujala o dvadsať rokov staršia sestra Cecilia s manželom. Šťastné stretnutie s učiteľom Pätnásťročný musel opustiť školu a zamestnal sa ako pomocník v galantérii, ale táto práca mu bola proti srsti. Vďaka účinkovaniu v centre pre mladých sa vrátil na strednú školu, kde si ho všimol učiteľ Philip Burton. Bolo to stretnutie pod šťastnou hviezdou. Burton v študentovi objavil umelecké vlohy. Učil ho správne artikulovať, zbavoval ho silného waleského prízvuku a štedro mu dával roly v školských predstaveniach. Richarda si adoptoval, čím sa dostal k priezvisku Burton, a pomohol mu dostať sa na prestížnu školu Exeter College v Oxforde. Vďaka tomu nemusel po nástupe do Royal Air Force odísť na front a zostal ako kadet v zálohe.
V Oxforde na seba upozornil niekoľkými úlohami v hrách slávneho dramatika Williama Shakespearea. Ako člen Oxford University Dramatic Society si zahral vo viacerých predstaveniach a už nebolo ďaleko ani do sveta filmu. Na striebornom plátne debutoval ako 23-ročný v snímke Posledné dni Dolwynu, po ktorej nasledovali ďalšie a časom sa z neho stal známy a rešpektovaný herec. Vďaka kultivovanému prejavu, citu pre jazyk a moduláciu, spolupracoval so zvukovou sekciou BBC na mnohých hrách, prednášal aj básne. V roku 1974 sa však dostal v BBC do nemilosti, pretože obvinil Winstona Churchila a ďalších vládnych činiteľov z obdobia II. svetovej vojny za ich výroky o zničení všetkých Japoncov na zemeguli, z nedostatku duševného zdravia.
Dobyl aj Hollywood
Jeho umeleckou láskou bola scéna londýnskeho divadla Old Vic, kde účinkovala aj superhviezda Laurence Olivier, neskorší nositeľ šľachtického titulu sir. Nezabudnuteľný zostal najmä Burtonov Hamlet, ale aj výkony v hrách Búrka či Dvanásta noc. Chýr o výbornom hercovi sa dostal až do mekky fi lmového priemyslu, Hollywoodu, kde sa po prvý raz predstavil vo filme Moja sesternica Rachel.
Päťkrát v „chomúte“
Richard Burton vstúpil päťkrát do manželského zväzku. Jeho prvou ženou bola herečka Sybil Williams, s ktorou si padli do oka pri nakrúcaní drámy Posledné dni Dolwynu a od roku 1949 vydržali spolu dlhých štrnásť rokov. Splodili dcéry Kate a Jessicu, prv menovaná sa stala neskôr herečkou, jej o tri roky mladšiu sestru diagnostikovali ako silnú autistku. Počas manželstva so Sybil sa Richardova rodina presťahovala do švajčiarskeho Céligny v ženevskom kantóne. Dôvodom boli vysoké dane a náklady na bývanie na Britských ostrovoch.
Po slávnej Kleopatre nasledovalo desaťročné manželstvo s Elizabeth (Liz) Taylor, s ktorou sa rozviedol v roku 1974, no o rok neskôr, sa, naozaj iba nakrátko, zobrali znova. Spoločne si adoptovali malé nemecké dievčatko Mariu, ktorá dostala priezvisko po známom hercovi. Po druhom rozvode s Liz sa Burton oženil štvrtýkrát, jeho manželkou sa v roku 1976 stala Susan Hunt, ktorú spoznal v divadle a kvôli nemu sa rozviedla so známym pretekárom Formuly 1, Jamesom Huntom. Vydržali spolu šesť rokov. V roku 1983 si ako piatu v poradí zobral Burton za manželku Sally Hay, mladú asistentku produkcie, s ktorou sa zoznámil pri nakrúcaní filmu Richard Wagner a úplne ho uchvátila. O rok neskôr strávili spoločne dovolenku na stredoamerickom Haiti a rozdelila ich až náhla smrť herca.
Fatálna Liz Femme fatale Burtonovho života zostala Liz Taylor. Hneď po prvom sobáši sa stali vďačnými objektmi bulvárnej tlače a ich fotografi e zapĺňali stránky novín a časopisov. Rozruch vzbudil už ich začínajúci románik počas nakrúcania veľkofilmu Kleopatra, ktorý mal hlasnú odozvu vo svetových médiách a diskutovalo sa o ňom dokonca vo Vatikáne. Americký Kongres sa v rámci tradičného puritánstva snažil zabrániť ich ďalšiemu vstupu na územie USA. S Taylorovou boli aj častými hereckými partnermi, spoločne sa predstavili v jedenástich projektoch. Známe bolo napríklad Skrotenie zlej ženy, no najväčší úspech zožal film Kto sa bojí Virginie Woolfovej, nakrútený v roku 1966, za ktorý Liz získala Oscara a Burton svoju piatu nomináciu. Diváci i kritici sa pozastavovali najmä nad tým, či hádky a krutosti pred kamerou hrajú, alebo realizujú skutočne. Ich „reálne herectvo“ sa predtým spomínalo aj v súvislosti s Kleopatrou, kde vraj intímne scény medzi vládkyňou Egypta a Rimanom Antoniom nakrúcali tak vášnivo, že vo vrcholnej fáze sa štáb začal vytrácať z miesta deja...
Zaujímavosťou je, že blízkym priateľom slávneho hereckého dua bol prezident vtedajšej Juhoslávie, Josip Broz Tito. V jeho vile na jadranskom pobreží strávili viackrát dovolenku a často boli hosťami aj v jeho belehradskom dome. V národnej červenej...
V roku 1970 kráľovná udelila Burtonovi titul Commander of the Order of the British Empire (CBE) a zdalo sa, že je na ceste k absolútnym výšinám. Smrťou staršieho brata Ifora v roku 1972, ktorého si slávny herec vážil a rešpektoval, sa však začali stupňovať Burtonove problémy s alkoholom, ktoré mali vplyv aj na jeho manželské spolužitie. Nezaberali rady lekárov, netlmili ich ani zdravotné výstrahy. V poslednom roku života dokončil adaptáciu Orwellovho románu 1984 a pripravoval sa na hlavnú úlohu v pokračovaní vojnového filmu Divé husi. K tejto práci sa už nedostal, pretože 5. augusta 1984 nečakane zomrel na krvácanie do mozgu. Pochovali ho v Céligny v národnej červenej waleskej farbe aj so súhrnným vydaním básní jeho waleského krajana Dylana Thomasa, ktorý patril k jeho osobným priateľom.
Moderná žena august 2007
0
www.ZIVOTPO.sk
